Noc, po ktorej Moskva zmenila tón. Ako sa v saune robila zahraničná politika

Rok 1960, Helsinki. Fínsky prezident Urho Kekkonen oslavuje šesťdesiatku a medzi hosťami je aj sovietsky premiér Nikita Chruščov. Krajina, ktorá pred necelými dvoma desaťročiami viedla so Sovietskym zväzom vojnu, sa snaží zblížiť so Západom bez toho, aby si pohnevala mocného suseda. Je to diplomacia na tenkom ľade.

Potom muži zmiznú v saune. Podľa článku v juhoafrickom denníku Mail & Guardian držal Kekkonen Chruščova v horúčave do piatej ráno. A vtedy Moskva vydala nečakané vyhlásenie, v ktorom vyjadrila pripravenosť podporiť želanie Fínska integrovať sa so Západom.

Je to skvelý príbeh a Fíni si ho radi rozprávajú.

Príbeh, ktorý žije vlastným životom

Keď jednotlivé pramene porovnáte, začnú sa rozchádzať. Mail & Guardian o tej noci píše ako o fakte. Magazín Countryfile používa slovo „vraj“. Foreign Policy zase uvádza, že Kekkonen „údajne“ nadhodil Chruščovovi v saune myšlienku vstupu Fínska do Európskeho združenia voľného obchodu, ale rok 1960 vôbec nespomína. Diplomatická nadácia DiploFoundation hovorí o „legendárnom“ prípade a pridáva detaily ako 90 °C v saune v prezidentskej rezidencii Tamminiemi a kúpanie v Baltskom mori.

Detaily sa teda od rozprávača k rozprávačovi trochu líšia, no na jednom sa pramene zhodujú: rokovalo sa a sauna v tom hrala svoju úlohu. Práve tak sa z tej noci stal základný príbeh saunovej diplomacie.

Nebol to jediný raz

Kekkonen vládol Fínsku 26 rokov a sauna ho sprevádzala celý čas. Podľa Countryfile ponúkol saunu sovietskej delegácii už v roku 1957. Nikolaj Bulganin vraj odmietol, no Chruščov sa do toho pustil. Foreign Policy dopĺňa pikantný detail: Vjačeslav Molotov Chruščova ostro kritizoval, že sa vyzliekol pred cudzincom, a ten ho za to dal odvolať.

Doložených prípadov je viac. V roku 1978 prizval Kekkonen do sauny sovietskeho ministra obrany Dmitrija Ustinova. Mail & Guardian píše, že ho tam vyhovoril z nepríjemnej myšlienky spoločných vojenských manévrov. Sauna mala v tom rozhovore jednu praktickú výhodu: bez oblečenia a bez poradcov, v horúčave a tme sa ľahko povie to, čo by sa inde hovorilo cez prekladateľa a tri protokoly. Toto je však náš výklad, nie záznam z rokovania.

Viceprezident v Baltskom mori

Saunová diplomacia sa neskončila s Kekkonenom. Foreign Policy píše, že vtedajší americký viceprezident George H. W. Bush počas návštevy Helsínk v roku 1983 po saune s hostiteľmi údajne skočil nahý do Baltského mora. Podľa toho istého článku práve na tejto ceste otvoril s Fínmi nový komunikačný kanál a tí mu naznačili, že by s prezidentom Reaganom mali spoznať stúpajúcu hviezdu sovietskej politiky, Michaila Gorbačova.

Dnes má tradícia aj oficiálnu podobu. Pri fínskom veľvyslanectve vo Washingtone funguje od roku 2008 v súčasnej podobe Diplomatic Sauna Society. Foreign Policy opisuje večer, ktorý vrcholí v saune s teplotou okolo 82 °C. Muži a ženy do nej chodia oddelene, plavky či uterák sú na zvážení každého a platí jedno pravidlo: čo sa povie v saune, ostane v saune.

Keď Fínsko v roku 2023 vstúpilo do NATO, svoju saunu dostalo aj bruselské ústredie aliancie. Magazín Countryfile to opisuje ako uvítacie gesto pre nového člena.

„V saune sme si všetci rovní. Neexistujú tam veľmoci ani maličké štáty, nadriadení ani sluhovia.“ Pertti Torstila, fínsky diplomat, citovaný vo Foreign Policy a Mail & Guardian

Torstila k tomu dodal aj praktickejšiu úvahu: ak sa na niečom dohodnete, keď ste všetci nahí, ťažko potom nedodržíte slovo. Inú skúsenosť opísal bývalý fínsky minister zahraničných vecí Alexander Stubb podľa Mail & Guardian vo svojej knihe napísal, že kolegov pozve do sauny a nepustí ich von, kým nesúhlasia s jeho návrhom zákona.

Sauna na každej misii

Fínsky vzťah k saune je vidieť najlepšie tam, kde by ste ju nečakali. Podľa Foreign Policy si fínski mierotvorcovia v päťdesiatych rokoch na Sinajskom polostrove postavili improvizovanú saunu na opustenej egyptskej vojenskej transportnej plošine. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch ich stavali aj pri misii na Golanských výšinách a v Kosove ich na svojej základni postavili viac ako dvadsať.

Má to aj staršie korene. Mail & Guardian cituje vojenskú príručku z druhej svetovej vojny, ktorá stanovila osem hodín ako čas, za ktorý má prápor postaviť dvojicu sáun. Podľa Perttiho Torstilu, vysokého predstaviteľa fínskeho ministerstva zahraničných vecí, stavali fínski vojaci sauny aj v Namíbii, Afganistane a Bosne.

A keď Fíni nie sú na misii, sedia v saune v parlamente. Tamojšia budova má podľa toho istého článku celé krídlo so saunami a sprchami. Podľa Foreign Policy má vlastnú saunu aj každé fínske veľvyslanectvo a konzulát.

Dedičstvo s 3,3 milióna adresami

V decembri 2020 zapísalo UNESCO saunovú kultúru vo Fínsku na reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Podľa záznamu organizácie je v krajine s 5,5 milióna obyvateľov 3,3 milióna sáun, takže je dostupná prakticky pre každého. UNESCO uvádza aj to, že sauny majú rôzne podoby: elektrické, kúrené drevom, dymové aj infračervené.

Tento detail je dôležitý aj pre nás na Slovensku. Sauna nie je zabudnutý rituál, ktorý prežil v múzeu. Tradičné verejné sauny v mestách po päťdesiatych rokoch takmer vymizli, no v posledných rokoch podľa UNESCO vďaka súkromným iniciatívam vznikajú nové. Zvyky sa dnes odovzdávajú najmä v rodinách a pomáhajú pri tom aj univerzity a saunové kluby.

A možno je práve to najväčšie ponaučenie z celého príbehu. Či už Chruščov v tú noc naozaj zmenil názor alebo nie, príbeh pripomína jednu jednoduchú vec: rozhovor sa dá viesť inak, keď dvaja ľudia odložia všetko, čím sa inak chránia, a sadnú si na tú istú lavicu.

Príbehy zo saunovej diplomacie sa opierajú o neskoršie novinové a odborné texty, nie o zápisnice z rokovaní.